Vulgárne útoky na novinárku Kovačič Hanzelovú sú v slušnom svete neprípustné, vraví trestný právnik Čentéš
Renomovaný expert na trestné právo prof. Jozef Čentéš vo svojom otvorenom rozhovore zhodnotil aktuálnu situáciu v slovenskej trestnej politike a upozornil na nebezpečenstvo nárastu online agresie, ktorej sa stala obeťou novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová. V súvislosti so svojím nedávnym odvolaním z čela Katedry trestného práva na Právnickej fakulte UK, Čentéš kritizuje aj nedostatočné reakcie spoločnosti na extrémizmus a zneužívanie slobody prejavu.
Čentéš otvorene vyjadril nespokojnosť s trendom znižovania trestných sadzieb za ekonomické zločiny a korupciu, pričom varoval pred podobnými zmenami aj v oblasti extrémistických skutkov. „Tvrdenie o mechanickom posielaní ľudí do väzenia stojí na vode,“ uviedol a dodal, že je nevyhnutné jasne vymedziť, kde končí sloboda slova a začína trestná zodpovednosť.
V rozhovore sa prof. Čentéš dotkol aj nedávnych právnych skandálov, kedy boli agresívne vyjadrenia voči novinárke, ako aj iným osobám, len považované za priestupky. Zároveň poukázal na zákonné nedostatky v posudzovaní extrémistických prejavov, ktoré neraz ohrozujú práva jednotlivcov. „Musíme rozlišovať medzi slobodou prejavu a extrémizmom, ktorý ohrozuje demokratické princípy,“ zdôraznil Čentéš.
Podľa štatistík policajných orgánov, na Slovensku bolo v uplynulom období registrovaných 224 prípadov extrémizmu, pričom 53 osôb bolo formálne obvinených. Čentéš si je vedomý vážnosti situácie a dôrazne apeluje na potrebu jasných legislativnych rámcov, ktoré by dokázali účinne riešiť tieto problémy. „Ak nebudeme reagovať na prejavy nenávisti, riskujeme, že sa situácia ešte zhorší,“ varoval.
V rozhovore sa reflektovalo aj na jeho odvolanie, kedy prof. Čentéš odmietol opodstatnenosť dôvodov uvedených dekanom Eduardom Burdom. „Takéto vecné dôvody považujem za neopodstatnené a môžem potvrdiť, že som bol vždy prítomný pri hodnotení študentov,“ objasnil a vyjadril vďačnosť obrovskej vlne podpory zo strany právnickej obce a verejnosti.
Čentéš sa vo svojej analýze pozrel aj na rozdiely v posudzovaní extrémistických trestných činov, kedy jeden prípad dopadol s potrestaním, zatiaľ čo v prípade Kovačič Hanzelovej bol zaradený len medzi priestupky. „V prípade novinárky sme svedkami problematického posúdenia skutkov, ktoré verejnosť vyžaduje práve v súvislosti s ochranou slobody prejavu a bezpečnosťou cítenia jednotlivcov vo verejnom priestore,“ dodal Čentéš.
Vo svetle týchto záverov je jasné, že Slovensko potrebuje robustnejšiu právnu ochranu, aby účinne čelilo narastajúcej vlne nenávisti a zneužívaniu slobody prejavu, ktoré môžu mať devastujúce dôsledky na našu spoločnosť.
