Nemusí chcieť každý padnúť za vlasť (komentár Zola Mikeša)
Debata o vojenskej službe a ukrajinských mužoch sa v poslednej dobe opäť dostáva do centra pozornosti. Európska komisia navrhla novelizáciu zákona o dočasnej ochrane, v rámci ktorej by ukrajinskí muži v odvodovom veku stratili právo na pomoc v prípade, že odmietnu nastúpiť do boja. Podľa Zola Mikeša je tento zákon nielen chybný, ale aj nemorálny. Je potrebné si uvedomiť, že právo na отказ vojenskej služby by malo platiť pre všetkých bez ohľadu na národnosť.
Nemecko a niekoľko ďalších krajín uznávajú právo odmietnuť vojenskú službu, a preto by toto právo malo byť dostupné aj ukrajinským mužom, ktorí sa cítia nútení bojovať za svoju vlasť. Je pokrytecké, aby muži z krajín, kde je možné odmietnuť vojenskú službu, požadovali od Ukrajincov, aby bojovali.
Súčasná geopolitická situácia má svoje dôsledky. Európa, ktorá sa snaží chrániť svoje hranice pred ruskou agresiou, by mala pomáhať tým Ukrajincom, ktorí sa na front necítia. Vojna nie je niečo, čo by malo byť vnucované, a je zaslúžené právo jednotlivca rozhodnúť o svojom osude. Každá vlasť nemusí byť „taká dobrá, aby sa za ňu oplatilo padnúť,” a tak sa môže stať, že niektorí ukrajinskí muži radšej odídu do bezpečia so svojimi rodinami.
Rodina a blízki sú pre mnohých dôležitejší ako pôda, na ktorej sa narodili. Sú to pre nich hodnoty, ktoré presahujú národné hranice. Mnohí z nich hľadajú lepší život, kde môžu zúročiť svoje ideály v prostredí, ktoré im poskytne možnosti a bezpečie. Ukrajinskí muži majú právo sa rozhodnúť, že vo vojne byť nechcú, a Európa by im mala poskytnúť ochranu a prijatie, namiesto toho, aby ich posielala na front len na základe ich národnosti a veku.
Odvahu a hrdinstvo nemôžeme posudzovať len podľa ochoty bojovať. Existujú aj iné formy hrdinstva, ako je ochrana rodiny a udržiavanie svojho života, ktoré sú rovnako platné. Európska únia by teda mala zohľadniť túto realitu, keď posudzuje politiku ukrajinských mužov a ich zaradenie do obrany. Je nanajvýš dôležité, aby sa neprijímal diskriminačný prístup voči Ukrajincom len preto, že sú na vojne vystavení, zatiaľ čo ostatní majú možnosť odmietnuť bojovať.
Celkový prístup EÚ by mal odrážať významnú zmenu v paradigme, kde sa oceňuje súcit a ľudské práva nad vojenskou donucovacou praktikou. Našou morálnou povinnosťou je chrániť tých, ktorí hľadajú bezpečie, a vytvoriť spoločnosť, kde každý môže slobodne vyjadriť svoje presvedčenie bez ohľadu na to, či je Ukrajinec alebo nie.
