Grófka Rošková je vinná, rozhodol Najvyšší súd
Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil, že bývalá poslankyňa strany Smer-SD, Ľubica Rošková, je vinná z pokračujúceho zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a z prečinu subvenčného podvodu. Súd jej uložil dvojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na tri roky a zároveň nariadil zaplatenie peňažného trestu vo výške 10 000 eur.
Detaily obvinenia
Rošková, známa pod titulom grófky Zemplína, čelila obvineniu za neoprávnené poberanie dotácií z EÚ, ktoré mali byť viazané na konkrétne poľnohospodárske činnosti. Počas jej pôsobenia ako konateľky spoločnosti Agro Porúbka od novembra 2016, sa preukázalo, že žiadala a prijímala prostriedky na údržbu pozemkov, o ktoré sa nestarala. Podľa zistení kontrolórov Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) tieto pozemky nevykazovali žiadne poľnohospodárske aktivity a dotácie boli vyplácané na cudzí vinohrad či asfaltové parkovisko.
Postoj prokurátora a obhajoby
Dozorujúci prokurátor, Ladislav Masár, vyjadriť spokojnosť nad verdiktom, ktorý sa vyhral nad predchádzajúcimi chybami v konaní. Zástupcovia Roškovej, vrátane jej advokáta Ondreja Urbana, však plánujú zvažovať podanie dovolania, najmä kvôli presvedčeniu, že jej obvinenia sa zakládali aj na správach predchádzajúcej administrácie firmy.
Pripomienky k trestu
Roškovej pôvodne hrozil trest odňatia slobody v rozsahu 7 až 12 rokov, no vďaka vládnej novele trestných kódexov, ktorá znížila tresty za ekonomickú trestnú činnosť, poisťuje, že jej môže byť udelený len prečin s nižším trestom. Na pojednávaní sa Rošková neobjavila a jej prítomnosť zastupoval jej advokát.
Priebežný vývoj procesu
Najvyšší súd zároveň rozhodol, že PPA si nemôže nárokovať náhradu škody v rámci tohto trestného konania, čo Urbán považuje za čiastočný úspech. Samotný prípad Roškovej sa dostal na verejnosť v súvislosti s obdobím po vražde novinára Jána Kuciaka, pričom úradné kontroly na mieste potvrdili nečinnosť a opomenutie zo strany Roškovej.
Obvinenie a jeho následky
Prípad Roškovej je jedným z najvýznamnejších škandálov týkajúcich sa agrodotácií na Slovensku, pričom obvinenia súvisia so systémovými zlyhaniami v kontrole a administrácii dotácií. Dotácie, ktoré Rošková prijímala, presiahli 150 000 eur, pričom niektoré žiadosti o platby boli podané s ohľadom na polia, ktoré sa nepoužívali dlhodobo.
Politické súvislosti
Prípad vyvolal veľkú pozornosť nielen zo strany médií, ale aj verejnosti, keďže Rošková bola úzko spätá s politikou strany Smer-SD a jej osobou sa zaoberali aj farmári, ktorí upozorňovali na podvody s agrodotáciami. Jej pád v politických kruhoch je vnímaný ako prelomenie hnutia, ktoré sa v minulosti tešilo značnej podpore medzi voličmi.
Očakávania a budúcnosť
Ľubica Rošková sa v prípade, že bude znovu podaná žaloba, ocitne pod drobnohľadom právneho systému, pričom sa očakáva ďalší vývoj na úrovni civilných súdov, čo môže priniesť nové poznatky a rozšírenie jej prípadu o hľadanie zodpovednosti za predchádzajúce administrácie a politické rozhodnutia, ktoré viedli k tejto situácii.
