Slovenské verejné financie v kritickom stave
Na to, aby sa slovenské verejné financie dostali do stabilnejšej pozície, potrebujú takmer 8 miliárd eur. Hlavné hrozby pre dlhodobú udržateľnosť hospodárenia sú najmä rastúci dlh, nepriaznivé globálne ekonomické podmienky a zhoršujúci sa dôchodkový systém.
Príjmy a deficity
Aj keď štátna pokladnica vykazuje najvyššie príjmy za posledných 25 rokov, deficit verejných financií ostáva na vysokej úrovni a zadlžovanie krajiny sa zrýchľuje. Podľa poslednej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je potrebné prijať opatrenia na úpravu výdavkov alebo zvýšenie príjmov, aby sa udržal verejný dlh pod 50 % HDP.
Konsolidácia a jej nedostatky
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje pred „konsolidačnou pascou”. Vláda síce prijala tri konsolidačné balíčky, avšak skutočné zlepšenie sa nevyskytlo. Zvyšovanie príjmov cez dane a odvody môže oslabiť konkurencieschopnosť a vytvoriť ďalší tlak na výdavky štátu.
Demografické výzvy
Dôchodkový systém, ktorý predstavuje približne 40 % problémov s udržateľnosťou, čelí zložitým výzvam v súvislosti so starnutím populácie. Na budúce výdavky súvisiace so starostlivosťou o seniorov sa budú nevyhnutne vyžadovať ďalšie finančné prostriedky a budú predstavovať riziko pre zdravotnícky a dôchodkový systém.
Historické maximum dlhu
Verejný dlh Slovenska sa minulý rok dostal na historické maximum 61,4 % HDP. Ak vláda neprijme nové konsolidačné opatrenia, projected dlh by mohol v roku 2038 dosiahnuť hranicu 100 % HDP. Ministerstvo financií predpokladá deficit na úrovni 4,3 % HDP na tento rok a 4,2 % na budúci rok, ktorý zostane takmer nezmenený.
Neistá budúcnosť a potreba zmien
Podľa názoru predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha, súčasná politika vo verejných financiách je nekoncepčná a nedosahuje svoje ciele. Je potrebné nielen znižovať deficit, ale aj zabezpečiť dlhodobé zlepšenie celkového stavu verejných financií, čo je nevyhnutné pre udržateľnú hospodársku budúcnosť Slovenska.
