Prežívanie detstva s alkoholizmom: Osobná výpoveď Barbory Grič
Barbora Grič sa vo svojej najnovšej knihe „Takto láska nemá vyzerať” podujala odhaliť hlboké emocionálne traumy, ktoré zanechal alkoholizmus jej otca. V rozhovore, ktorý sa uskutočnil na výročie jeho smrti, hovorí o dvojitej povahe, ktorú jej otec predstavoval. Kým v triezvom stave bol pre ňu milujúcim a veselým rodičom, pod vplyvom alkoholu sa menil na niekoho, koho sa bála a nespoznávala.
„Deliacou čiarou bola v jeho osobnosti prvá sklenka. Nielenže sa zmenil on, ale aj atmosféra v domácnosti. Mama sa nás snažila chrániť a s ním robila čokoľvek, aby sme nemuseli zažívať jeho temné stránky,” vzpomína na detstvo, ktoré bolo poznačené strachom z neistoty, kedy otec zmizol na niekoľko týždňov.
Päťdesiat rokov stigma a emocionalita
Alkoholizmus je stigmatizované ochorenie. Barbora si hlboko uvedomuje, ako veľmi jeho negatívny odraz ovplyvnil rodinné vzťahy a celú jej psychológiu. „Každý ho videl ako trosku, ale pre mňa to bol otec, ktorý bojoval s démonmi, a takisto milujúci človek,” uvádza Barbora a hodnotí nepochopenie toho, čím si prešiel.
Momenty, ktoré prežila v detstve, si priniesla so sebou aj do dospelosti. Zjavenie emocionálnej nezrelosti rodičov, na ktorú poukazuje, je zrkadlom vnímania svojej generácie. „Nikto s nimi nemal otvorené rozhovory, nič sa nevysvetľovalo. Místo toho, aby sme si povedali, čo prežívame, sme sa snažili žiť s pocitmi v tichosti,” dodáva.
Úzkosť a proces uzdravenia
Barbora čelila úzkostným poruchám, ktoré sa narodili v navigácii emocí. Počas vysokoškolských štúdií to dosiahlo bod zlomu, keď si pripadala, akoby jej na pleciach padali steny. „Nepoznávala som svojich pocitov, a to ma dostávalo do poruchy, ktorú som si nesmierne ťažko pripúšťala,” opisuje Barbora.
Jej cesta k psychologickej pomoci si vyžiadala trpezlivosť, ale nakoniec našla správne cesty, ako manipulovať so svojimi strachmi aj úzkosťou. „Naučila som sa s ňou skamarátiť, rozpoznať ju a prijať ju ako súčasť môjho života,” vysvetľuje Barbora, pričom zdôrazňuje dôležitosť vnútornej práce a sebareflexie.
Od emocionálnej nezrelosti k porozumeniu
V ďalšej fáze svojho životný príbehu sa Barbora snaží preniknúť do emocionálnych koreňov problémov, ktoré malignujú medzi generáciami. „Mala som za to, že vzťah je o vzájomnej podpore. Často sa v ňom človek snažil zachraňovať druhého,” hovorí. Významné uvedomenie si cez písanie a psychológiu jej pomohlo prekonať predpoklady, ktoré zasahovali do jej intimnej ženskej podstaty.
Osobná transformácia a literárna kariéra
Vydaná kniha je pre Barbora súčasne terapeutickou aktivitou, ako aj spôsobom, ako odovzdať vlastní zážitky: „Aj moji blízki museli prehodnotiť svoje pohľady na naše detstvo a problémy, ktoré sme zažívali. Písaním som sa snažila prerozprávať a vyrovnať s dávnymi traumatickými zážitkami,” uzatvára Barbora, ktorá už pracuje na svojej ďalšej knihe, v ktorej sa pokúša odkryť hlboké emocie a prepojenie s minulosťou.
