Iránsky filmár Kaveh Daneshmand o realitách života v Iráne a vojnových konfliktoch
V Prahe žijúci iránsky filmár Kaveh Daneshmand, ktorý sa stal významnou postavou vo svete iránskeho filmu, sa vo svojich vyhláseniach ostro vyjadril proti vojenským zásahom Západu, konkrétne Spojených štátov a Izraela, voči Iránu. Tvrdí, že tieto akcie nevedú k oslobodeniu iránskeho národa, ale skôr k jeho ďalšiemu utrpeniu a destabilizácii. Daneshmand sa odvoláva na skutočnosť, že mnohí jeho krajania si želajú odchod súčasného režimu, avšak nie za cenu vojny, ktorá by zasiahla predovšetkým civilistov.
„Môžete mať názory proti režimu, ale zároveň zažiť strach z vojny,“ hovorí Daneshmand. Jeho perspektíva vychádza z osobnej skúsenosti; napriek tomu, že sa ocitol v exile, nikdy nemal pocit, že by musel opustiť Irán. Po vzbure, ktorá nasledovala po smrti Mahsy Amini, mladého dievčaťa, ktoré zomrelo v dôsledku neprimeraného zaobchádzania zo strany bezpečnostných zložiek, sa situácia v krajine destabilizovala a Daneshmand už nemôže vrátiť. Desiatky protestov, ktoré sa odohrali po tejto tragédii, mali zásadný vplyv na jeho pohľad a rozhodovanie.
Iránska proti vojenským zásahom a za zachovanie kultúry
Daneshmandov festival iránskych filmov, ktorý s nadšením organizoval v Česku a na Slovensku, slúžil ako platforma pre kultúrne porozumenie, avšak aj ako vyjadrenie odporu voči režimu. Festival bol aj miestom tematických diskusií a podujatí, ku ktorým sa pripojil íránskych umelcov a aktivistov. Odmietol sa podriadiť nátlaku iránskej ambasády, ktorá sa mu snažila zasahovať do výberu filmov a obsahu festivalu, čím potvrdzuje svoje presvedčenie o slobode umenia.
Na otázku, čo si myslí o vojenskej strategii USA a Izraela voči Iránu, Daneshmand reaguje skepticky. „Vojna nikdy nebola odpoveďou na zlo, s ktorým sa snažíme vysporiadať. Naopak, vojna vytvára cyklus strachu a utrpenia, ktorý sa prenáša na obyčajných ľudí, ktorí sú najviac postihnutí konfliktom.“ Odpovedá na obavy tých, ktorí si môžu myslieť, že vojenský zásah by mohol viesť k zmene režimu, a pritom varuje pred tragickými následkami takýchto zásahov.
Génius rozmanitosti iránskej kultúry
Daneshmand podčiarkuje, že Irán je krajina s obrovskou etnickou a kultúrnou rozmanitosťou, kde každodenný život odráža zložitosti jeho histórie a geopolitiky. Popisuje, ako zahraničné médiá často skresľujú pohľad na Irán, ktorý je často asociovaný s radikalizmom a nebezpečenstvom. Napriek obavám a ťažkostiam, iránska spoločnosť je podľa neho nesmierne empatická a pohostinná, a to je obraz, ktorý by sa mal šíriť zo Západu.
„Najväčším mýtom je, že Iránci žijú v neustálom strachu. Ľudia sú v skutočnosti veľmi otvorení a pohostinní. Veľa mojich európskych priateľov bola prekvapená, keď navštívili Irán a zažili niečo úplne iné, než čo očakávali po prečítaní správ,“ hovorí Daneshmand.
Odpoveď na otázky ohľadom budúcnosti
Potenciálne vojenské zásahy Západu sú pre Daneshmanda porovnateľné so skúsenosťami Iránu s dlhodobými sankciami a vonkajšími zásahmi. „Irán sa musí zmeniť zvnútra. Existuje množstvo rôznych názorov a politických postojov, ale zmena nemôže nastať len tak, že sa v krajine uplatní vonkajší tlak,“ dodáva a upozorňuje na zložitosti politického systému a spoločenských vzťahov.
„Na historickej ceste Iránu nastala miera slobody a možností v umení len zriedka. Voľby existovali, avšak faktické zmeny boli minimálne. Irán nie je len o jednostranných naratívoch a každý musí pochopiť túto zložitú krajinu s mnohými farbami a osobnosťami,“ uzatvára filmár a umelci, ktorých dielo a myšlienky sa snaží oživiť naprieč svetom.
