Robert Fico predvádza cynizmus bez štipky empatie
Ivan Korčok
V deň štvrtého výročia ruskej agresie voči Ukrajine si pripomíname predovšetkým obrovskú ľudskú tragédiu. Tento konflikt, ktorý už štyri roky systematicky ničí nášho suseda, si vyžiadal životy desiatok tisíc nevinných civilistov, pričom milióny ľudí sa museli zo svojho domova vysťahovať. Mestá, ktoré kedysi pulzovali životom, sú teraz zničené a rozpadávajú sa na kusy. Nikto na svete si neželá ukončenie vojny viac ako samotní Ukrajinci, a to, že ju nikto nedokáže ukončiť skôr ako Vladimir Putin, zostáva naďalej bolestnou pravdou.
Okrem zúfalej ľudskej tragédie sa však musíme postaviť aj k politickej realite. Ruská agresia ostáva nevyprovokovaná a nezmenená: Ukrajina nikdy nenapadla Rusko ani ho neohrozila. Dôvod, prečo Putin zaútočil na Ukrajinu, je jasný – nemôže zniesť predstavu, že jeho sused sa stane demokratickou a na Západ orientovanou krajinou. Putin otvorene hovorí, že jeho cieľom je zvrátiť bezpečnostný vývoj v Európe späť do stavu pred rok 1997 a fakticky zrušiť členstvo krajín v NATO. Tento zámer je podstatou konfliktu, a preto sa nás ruská agresia bytostne dotýka.
Vladimir Putin a Robert Fico sa ocitli na podobných pozíciách, pričom Fico cynicky vydiera Ukrajinu, zatiaľ čo slovenská verejnosť, najmä bežní občania, sa snažia nezištne pomáhať. Po štyroch rokoch vojny však Rusko utrpelo viacero porážok: namiesto rusifikácie Ukrajiny sa táto krajina od Ruska úplne odvrátila a zvolila si európsku budúcnosť. Ruský plán na oslabenie NATO sa mu nedarí, práve naopak – NATO sa rozširuje a jeho hranice s Alianciou sa predlžujú.
Faktom zostáva, že množstvo ruských vojakov padlo, pričom mýtus o ruských vojenských silách, schopných do troch dní obsadiť Kyjev, sa zrútil. Ukrajina sa môže pochváliť jednými z najsilnejších a najskúsenejších ozbrojených síl v Európe, pričom súčasne posilňuje svoju ekonomiku a prijíma nevyhnutné reformy. Naproti tomu Rusko bolo nútené pretransformovať svoju ekonomiku na vojnovu, čo by mohlo mať alarmujúce dôsledky dlhodobého charakteru.
Paradoxne, počas tejto krízy sa správanie premiéra Roberta Fica vyznačuje cynizmom a absenciou empatie. Vyhráža sa Ukrajine zastavením dodávok elektriny, pričom očividne ignoruje ich zložitú situáciu, kde každý deň zápasia o prežitie. Jeho konanie nenaznačuje nezávislú zahraničnú politiku, ale skôr formu vydierania, kde sú civilisti, ktorí trpia následkami ruského ničenia, len nástrojmi v politických hrách.
Na druhej strane slovenská verejnosť ukázala mimoriadnu solidaritu. Od prvých dní vojny sa občania angažovali v pomoci Ukrajincom, otvárali svoje domovy, školy a dobrovoľne zasahovali, aby zmiernili ťažkosti tých, ktorí museli ujsť pred vojnou. Dnešné návštevy centier, ktoré poskytujú pomoc našim ukrajinským susedom, odhaľujú konkrétne príbehy a besedy, ktoré osvetľujú, že naša krajina nie je bezcitná. Tieto individuálne príbehy sú odpoveďou na cynizmus a manipuláciu, s ktorými sa stretávame v politickej sfére.
Našou povinnosťou je neustále opakovať fakty a postaviť sa tvrdému cynizmu našich politických lídrov, ktorí sa vidia v politických hrách, keď v skutočnosti sú obyčajní ľudia tí, ktorí rozhodujú o osudoch našich krajín. Upieranie pozornosti na segmente vojny dokazuje, že naša sila spočíva v solidarite a spoločnej akcii. V tejto zložitosti skutočne zisťujeme, že Slovensko nie je iba Robert Fico; Slovensko sú jeho občania, ktorí prejavujú svoju odvahu a hodnoty verejne.
Verím, že po nasledujúcich voľbách sa vrátime k hodnotám, ktoré nas definujú: k dôveryhodnosti, rešpektu a jasnému ukotveniu v Európe. Naša úcta obrancom Ukrajiny, odvaha a vytrvalosť sú pre nás všetkých skúškou našej kolektívnej identity ako národa v súčasnej dobe plnej výziev.
