Európska komisia začína konanie voči Slovensku kvôli zmene Úradu na ochranu oznamovateľov
Európska komisia (EK) oznámila, že sa obrátila na Slovensko s konaním o porušení povinnosti v súvislosti s legislatívnymi zmenami týkajúcimi sa Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Tento krok bol vyvolaný prijatím nedávno schváleného zákona, ktorý transformuje ÚOO na nový úrad. EK tvrdí, že táto zmena je v rozpore so smernicou o ochrane oznamovateľov a Chartou základných práv Európskej únie.
Legislatíva, ktorá mala pôvodne zakotviť zánik ÚOO od 1. januára 2026, bola pozastavená Ústavným súdom SR, a preto úrad naďalej funguje bez zmien. Európska komisia vyjadrila obavy z toho, že nový zákon by mohol oslabiť ochranu oznamovateľov a narušiť nezávislosť tohto úradu.
Reakcia Úradu na ochranu oznamovateľov
Úrad na ochranu oznamovateľov, vedený Zuzanou Dlugošovou, sa opakovane snažil upozorniť zákonodarcov na to, že navrhovaná legislatíva je nesúladná s právom EÚ. Predsedníčka úradu avizovala, že chcela predstaviť svoje pripomienky na Ústavnoprávnom výbore, avšak jej snaha bola zamietnutá a zákon bol schválený v parlamente.
Podľa Dlugošovej, ak by zákonodarcovia vzali do úvahy odborné pripomienky, Slovensko by sa mohlo vyhnúť týmto právnym komplikáciám. Úrad verí, že súčasné konanie prispeje k odbornej a vecnej debate o ochrane oznamovateľov na Slovensku.
Zmeny v legislatíve a ich dôsledky
Nový zákon plánoval transformáciu ÚOO na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tento úrad mal získať aj kompetencie súvisiace s odškodnením obetí trestnej činnosti, čo všetko vyvolalo množstvo rozporov a obáv.
Legislatíva bola schválená v decembri, prezident Peter Pellegrini ju vetoval, avšak poslanci v parlamente nakoniec o zákone rozhodli opäť a schválili ho. Opozícia sa obrátila na Ústavný súd s obavami, že legislatíva je v rozpore s Ústavou SR a právom EÚ. Kladie sa dôraz na proces prijímania zákona, ktorý sa uskutočnil v skrátenom legislatívnom konaní, čím bolo obídené riadne prediskutovanie.
Reakcie a možné ďalšie kroky
Európska komisia predložila Slovensku formálne oznámenie o nesplnení povinnosti a požiadala o doplňujúce informácie. Slovensko má zvyčajne dva mesiace na odpoveď, avšak v tomto prípade EK určila lehotu na jeden mesiac. Ak Slovensko nenapraví situáciu, môže dôjsť k zaslaniu odôvodneného stanoviska a v prípade dodatočného neúspechu môže byť žalované na Súdnom dvore EÚ.
Peter Stano, vedúci zastúpenia EK na Slovensku, upozornil, že EÚ sa obáva viacerých aspektov schváleného zákona, vrátane zrýchleného legislatívneho postupu a oslabenia právnej ochrany oznamovateľov. Dodal, že Slovensko má teraz príležitosť na odstránenie identifikovaných nedostatkov.
