Veľvyslanci EÚ dali zelenú dohode so združením Mercosur
Na ostatnom zasadnutí zástupcov 27 členských štátov Európskej únie v Bruseli sa dostal plán na podpísanie obchodnej dohody so združením Mercosur medzi EÚ a Brazíliou, Argentínou, Uruguajom a Paraguajom do štádia, kedy väčšina krajín dala svoj súhlas. Tento krok je významným posunom k realizácii jednej z najväčších obchodných zón na svete, ktorá má potenciál ovplyvniť trh s viac ako 700 miliónmi obyvateľov.
Podľa správ z diplomatických zdrojov sa na zasadnutí súhlasilo s plánovaným podpisom dohody, pričom stačila kvalifikovaná väčšina 15 členských štátov s 65-percentným zastúpením populácie EÚ. V tomto procese komisia reagovala na obavy európskych poľnohospodárov, ktorí sa obávajú dopadov konkurencie lacnejších potravín z Južnej Ameriky.
Historická dohoda a jej komplikácie
Dohoda o voľnom obchode sa mala podpísať už minulý rok v decembri, ale vtedy pre nedostatočný počet súhlasných hlasov nedošlo k jej realizácii. Nová situácia nastala najmä po pozitívnej reakcii Talianska, ktoré ocenilo ústupky prijaté zo strany Európskej komisie pre podporu doma pestovaných produktov.
Francúzsko, Poľsko, Maďarsko, Írsko a Rakúsko sa však do poslednej chvíle stavali proti dohode v jej súčasnej podobe. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová má dohodu podpísať v Paraguaji.
Očakávania a obavy z dohody
Európska komisia opakovane zdôraznila, že táto nová zóna voľného obchodu má potenciál stať sa najväčšou tohto druhu na svete. Avšak, farmári a výrobcovia potravín v EÚ sa obávajú, že by znížená konkurencieschopnosť ich produktov na jednotnom trhu mohla negatívne ovplyvniť ich životy a udržateľnosť poľnohospodárstva v Európe.
Proti podpísaniu zmluvy sa obávajú aj protesty poľnohospodárov, ktorí už avizovali, že proti dohode budú vystupovať. Títo poľnohospodári vnímajú dohodu ako hrozbu pre svoje podnikanie a rodiny.
Budúcnosť dohody a jej implikácie
Úspech alebo neúspech dohody bude mať tiež dopad na politickú klímu v EÚ a možnosti ďalšej spolupráce so štátmi Latinskej Ameriky. Témy ako hospodárska bezpečnosť, migrácia a medzinárodné obchodné vzťahy zostanú naďalej v pozadí pri rokovaniach.
