Banky sa začali biť o vklady ľudí. Prečo to signalizuje väčší problém?
Úrokové sadzby na bankových vkladoch opäť začali rásť, pričom viaceré finančné inštitúcie na Slovensku, vrátane tých najväčších, spustili akcie so zvýhodneným úročením. Tento trend sa objavil aj napriek prebiehajúcemu znižovaniu úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou. Okrem dlhodobých termínovaných vkladov sa banky zamerali aj na kratšie viazanosti, pričom znova sa objavila aj forma sporenia s denným pripisovaním úrokov.
Analytik Šimon Pekar z Finaxu uvádza, že objem eurových vkladov slovenských domácností vzrástol z 44,7 miliardy eur na takmer 50,5 miliardy eur za posledné dva roky. Zaujímavé je, že tento rast prebieha aj v čase, keď priemerná úroková sadzba na vkladoch klesla. Napríklad pri vkladoch so splatnosťou do jedného roka klesla priemerná sadzba z 3,5 percenta na 2,1 percenta.
Pokles úrokových sadzieb na vkladových produktoch je pozorovateľný v celej eurozóne, pričom našej krajine sa zatiaľ nie sú prejavujúce geopolitické riziká. Avšak, analytik Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko varuje, že záujem o termínované vklady rapídne klesol z dlhodobej úrovne približne 1,2 miliardy nových vkladov mesačne pod jednu miliardu.
V druhej polovici roka sa tempo rastu vkladov spomalilo, a to nielen z dôvodu výkyvov podnikových vkladov, ale aj oslabenia rastu vkladov domácností. Pekar predpokladá, že ak banky prilákajú klientov, budú ich nielen lákať na vklady, ale aj ponúkať ďalšie výnosnejšie produkty ako podielové fondy či poistné produkty.
Čím je spôsobená konkurencia medzi bankami o vklady? Búlik pripomína, že štátne dlhopisy predávané občanom na začiatku roka v objeme 500 miliónov eur stiahli časť zdrojov z bánk. Navyše banky financujú úvery čoraz viac prostredníctvom vkladov a hypotekárny trh v Česku sa výrazne rozrástol.
Gábriš z ČSOB však dodáva, že miera úspor na Slovensku je jednou z najnižších v eurozóne. V priemere si Slováci minulý rok odkladali len 3,6 percenta svojich príjmov, pričom v minulosti to bolo okolo 10 percent. Aj obdobie oslabovania môže predostrieť temnejší výhľad, ak vláda opäť zasiahne do príjmov domácností.
Posledné vládne opatrenia môžu mať za následok ďalšie zhoršenie situácie v bankovom sektore. Predaje štátnych dlhopisov do roku 2026 by znova odčerpali časť peňazí z bánk, čo môže vyústiť do menších možností úverov a investícií pre slovenské hospodárstvo.
Banky sa snažia získať likviditu aj prostredníctvom dlhopisov, avšak budú sa musieť postarať o to, aby bol ich finančný systém zdravý a schopný poskytovať úvery. Inak hrozí, že sa dostanú do úpadku, pričom slovenskí obyvatelia budú čeliť opätovnému zhoršeniu životnej úrovne.
