Najväčšie mesto sveta mizne pod hladinou
Jakarta, hlavné mesto Indonézie, sa stáva symbolom klimatických zmien a urbanizačných problémov, s ktorými sa svet čelí. S populáciou 42 miliónov ľudí sa Džakarta nachádza na čelných priečkach najväčších metropol na svete, avšak žije v neustálom ohrození. Pobrežná časť mesta sa potápa viditeľne pod úroveň mora, a to s každoročným poklesom o 10 až 30 centimetrov, čo je spôsobené nekontrolovaným odčerpávaním podzemných vôd.
Ochranný múr pozdĺž pobrežia síce zatiaľ dokáže zadržať prichádzajúcu vodu, avšak situácia sa zhoršuje aj v dôsledku silných prílivov, vetrov a vysokých vĺn. Mesto tak experimentuje s fenoménom, ktorý môže viesť k jeho zániku, pričom choroby, sociálne vylúčenie a znečistenie znásobujú tento už existujúci problém. Z procesovania zastavaných území sa často formujú krízy, ktoré ohrozujú obyvatelstvo a infraštruktúru.
Fenomenálne rozšírenie veľkých miest
V súčasnosti viac ako 45 percent svetovej populácie žije vo mestách s viac ako 50 000 obyvateľmi a toto číslo neustále rastie. Odhaduje sa, že v roku 1975 existovalo len osem mestských oblastí s počtom obyvateľov presahujúcim 10 miliónov, kým dnes je ich už 33. Zatiaľ čo Džakarta a Dhaka, hlavné mesto Bangladéša, s takmer 37 miliónmi obyvateľov, dominujú na čele najväčších miest, Tokio sa ocitá na treťom mieste s 33,4 milióna obyvateľov.
Jediným mestom medzi desiatimi najväčšími, ktoré sa nenachádza v Ázii, je Káhira, s populáciou 25,6 milióna. Paradoxne, aj keď veľké mestá sú v neustálom raste, menšie mestá sa vyprázdňujú, najmä v regiónoch ako Afrika a Ázia, kde sa urbanizácia zrýchľuje.
Klimatické zmeny a ich dôsledky
Urbanizácia je obzvlášť zrýchlená v siedmich krajinách, medzi ktoré patrí India, Nigéria, Pakistan, Demokratická republika Kongo, Egypt, Bangladéš a Etiópia. Očakáva sa, že mestské oblasti, ktoré sa zmietajú pod tlakom neudržateľného rozvoja, sa ocitnú ešte hlbšie v kríze, ak sa nevytvoria účinné politické a ekologické opatrenia.
Takýto vývoj má nielen lokálny, ale aj globálny rozmer a volá po urgentných riešeniach, ktoré by mohli predísť katastrofálnym následkom a zachovať život v mestách, ako sú Džakarta. Rozhodovanie o budúcnosti obrovských metropol teda bude vyžadovať prehodnotenie prístupov k využívaniu zdrojov a efektívne plánovanie infraštruktúry.
