Novinár Brada vracia úder vedeniu STVR: „Lustrovali” respondenta, nie páchateľa
V ožívajúcej kauze v Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) sa novinár Ivan Brada postavil proti obvineniam od generálnej riaditeľky Martiny Flašíkovej, ktorá naznačila, že Brada mal konflikt záujmov pri vysielaní jeho investigatívnej reportáže. Kontroverzná situácia vyplýva z toho, že vedenie STVR malo lustrovať podnikateľa Vladimíra Majera – respondenta v Bradovej reportáži – namiesto samotného páchateľa. Brada odmieta obvinenia a tvrdí, že jeho práca na reportáži bola realizačnou súčasťou novinárskej činnosti.
Po nedávnom rokovaní Rady STVR sa objavila snaha vedenia podrobiť diskusii cenzúru vo verejnoprávnych médiách. Flašíková obvinila Bradu zo zdržania vysielania reportáže, ktorá sa zaoberala složitými schémami právnikov a konkurzných správcov. Vysvetľovala, že právne oddelenie nemalo čas na posúdenie obsahu, kedy následne musela byť reportáž stiahnutá.
Brada však uviedol, že reportáž prešla schvaľovacím procesom a vedenie mu až v deň vysielania nariadilo konzultáciu s právnym oddelením. Podľa jeho slov nikdy nepadlo odporúčanie na zastavenie reportáže, a právnici schválili obsah, ktorý bol praxou overený pred odvysielaním.
Flašíková, vo svojich obvineniách, naznačila, že novinár mal byť zastupovaný advokátkou, ktorá sa objavila v reportáži. Brada však argumentuje, že táto advokátka mu roky pomáhala pri investigatívnej práci a nevytvárala konflikt záujmov. Spolupracovali na prípadoch porušovania práv a podvodov vo vlastníctve pozemkov, čím bol Brada zasvätený do problematiky zo svojich predchádzajúcich overených zistení.
Objavenie sa obsahu reportáže na internete komentoval Brada ako neúmyselné nedopatrenie zo strany STVR, ktoré je spojené s neodvysielaním jeho reportáže. Uviedol, že predstavenie reportáže do archívu bez predchádzajúceho varovania bolo problémom, ktorý vzbudil otázky o ére transparentnosti v médiách.
Brada považuje kroky vedenia STVR za snahu o diskreditáciu Vladimíra Majera a hovorí, že vedenie sa mu priznalo, že „lustrovali” predpokladaného respondenta. Takéto praktiky v novinárskej činnosti považuje za neprijateľné a varuje pred nebezpečnou tendenciou manipulácie s informáciami vo verejnoprávnych médiách.
Tento prípad je žiarivým príkladom napätia medzi redaktormi a vedením pred súdnym užgerichte a zdôrazňuje potrebu transparentnosti a zodpovednosti v žurnalistike. V jeho dôsledku sa nevyhnutne otvorila diskusia o cenzúre v médiách, otázkach konfliktu záujmov a predpokladanej manipulácie so spravodajstvom vo verejnoprávnych inštitúciách.
