Dejiny sa opakujú, ale kto je skutočne na výslní?
Pod zamieňajúcou sa politikou Róberta Fica sa otvárajú dvere rovnicám, ktoré sa zdajú predurčené k chaosu. Medzi mocnými dušami ako sú Putin, Si Ťin-pching a Kim Čong-un sa náš premiér pasuje do úlohy slepého vnímateľa, ktorý síce sídli v pozadí, no v súčasnosti koná tak, akoby bol stredobodom svetového diania.
Ako to však dopadne, keď sa autoritárske paktovanie stáva novým trendom? Sme pred očami historického obratu, kde váha rozhodnutí Fica presahuje individuálne ambície a prechádza do sféry globálnej politiky. Nemať za chrbtom jadro odhodlaní, ale široké tlaky mocných giganto – to je zlatý kľúč k porazeniu slobody.
Nová rozhodujúca politika a jej dôsledky
Fico sa snaží hodiť do debaty pojem „nového svetového poriadku“, ale aký zmysel má takýto pokus bez morálneho fundamentu? Pozrime sa na jeho nevhodné spojenectvá – či už sú to krajiny, ktoré sa zameriavajú na vyvlastnenie slobodného vyjadrenia. Nie je v poriadku, ak sa autoritárske režimy kryjú za zásterkou verejných osláv. Ruka v ruke s diktátorskými vládami nepôsobí ako vzor svetonázoru.
Ak sa má znovu objaviť geopolitické rozloženie síl, môže sa okolo nás prešliapať zlo. Pre históriu je symbolické, že si vyberáme medzi dvoma extémami – medzi imperializmom mocných a slabosťou demokratických štruktúr. Každý sto rokov sa história opakuje, no tentokrát sa dopúšťame nezmyslu voľby medzi väčším zlom.
Návrat do minulosti?
Úlohou Európskej únie je chrániť nás pred návratom do éry despotizmu, kde sa zapriehli slobody pre obete rozporuplných ideológii, no práve v tomto bode sa môže stať táto unia nielen našou záchranou, ale aj potenciálnym väzením v štruktúrach, ktoré čelíme. Zasypávanie sa do ilúzií víťazstva nad starými rivalmi je nebezpečné. Musí existovať thuleta, ktorá vyžaduje otázku sa nechať stáť na tých, ktorí nás chcú podriadiť záujmom, a nie na tých, ktorí stoja za hodnotami rešpektu a slobody.
Ak je náš premiér presne v radoch služobníkov, ktorým záleží len na vyrovnávaní hierarchií, ktorými sú deti tohto zúfalého podriadenia, myšlienka na skutočné oslobodenie zostáva nenaplnená. Nikto by nemal akceptovať, že sila, ktorá sa zhoduje so zlými úmyslami, bude naším kormidelníkom vo svete plnom klamstiev a pretvár mal. Naše hlasy musia byť zachované, musíme sa prebudiť k Realite, ktorá sa pred nami otvára таких tempom, aké by sme nemali ignorovať.
Pripravení na boj?
Ostáva otázne, či si Volodymyr Zelenskyj, v čase kríz, dokáže rozdeliť grafiku reálnych akcií medzi vykonané prístupy, alebo či mocnosti v čele s Ficom akceptujú politiku konsenzu, ktorá oslabuje ich postavenie na druhej strane barikády. Aký precedens to nastaví v súvislosti s ďalšími konfliktami, kde sa postavy akými sú Fico a jeho veľkí spojenci skôr prekonajú? Na to srdečne pozývam každého, aby si položil otázku o tom, čo ďalej a kam až dôjde táto snaha posunúť naše oblasti do rúk, kde sa nepíšete iba vy, ale i vaša história.
